Činnosť komisie slovenských známok a celín

(Diskusný príspevok na 7. valnom zhromaždení ZSF)

V prvej časti svojho príspevku sa stručne vyjadrím k činnosti Komisie slovenských známok a celín ZSF, ktorú vediem. V zozname členov komisií nedopatrením vypadlo meno Ing. Andreja Tekeľa, ktorý má na starosti problematiku ČSR I., naopak v máji t. r. nám zomrel tajomnik komisie Ing. Milan Kulich.

Činnosť komisie spočívala predovšetkým v prednáškovej činnosti jej členov, v predkladaní odborných stanovísk v takých oblastiach ako sú terminológia a typológia a v publikačnej činnosti. Aj keď schôdzujeme pomenej (naposledy pred rokom a pol) o to viac sme v internetovom spojení. Vo zväzovom časopise bola uverejnená ponuka tém prednášok, bohužiaľ reakcia KF bola nulová. Členovia komisie však aj napriek tomu vykonávajú odborné konzultácie a poradenstvo vo svojich alebo susedných KF a na burzách.

V návrhu záverov pre činnosť oborných komisií sa odporúča zlúčenie našej komisie a komisie teritoriálnej filatelie. Tento návrh nepovažujem za dobrý ani vhodný.

V druhej časti príspevku chcem komenťovat zmeny v známkovej tvorbe, ktoré sa udiali v poslednej dobe resp. sa pripravujú od budúceho roka.

Tieto zmeny vyplývajú jednak zo zmeny tzv. poštového zákona ale hlavne z výsledkov tendra Slovenskej pošty na tlač poštových známok. Všeobecným smerom zmeny zákona je privatizácia pošty, v prvej fáze premena Slovenskej pošty, š. p. na akciovú spoločnosť. Dôsledkom týchto zmien sú aj zmeny v kompetenciách pri vydávaní poštových cenín, ktoré sa z MDPT plne prenesú na Slovenskú poštu. Ak už MDPT nemá mať žiadny vplyv na známkovú tvorbu, tak si dovoľujem navrhnúť, aby na poštových ceninách nápis "Slovensko" bol nahradeným názvom "Slovenská pošta".

Akým smerom sa bude emisná politika nového vydavateľa vyvíjať máme možnosť vidieť na viacerých príkladoch známkových krajín z celého světa. Napr. v Rakúsku sa vydávajú žijúce osoby s absolútne žiadným vzťahom k Rakúsku - t. r. vyšiel hárček s britskou skupinou Rolling Stones. V donedávna serióznej emisnej politike Švajciarska sa objavili excesy ako sú známka s čokoládovou arómou alebo vyšívaná známka. Množstvo krajín chce zaujať verejnosť netradičnými tvarmi známok - napr. Francúzi majú známky v tvare lopty alebo srdiečka. Americká pošta vydáva obrovské sútlače známok až s 50-timi rôznymi známkami apod. Od septembra máme už aj u nás samolepiacu známku.

Slovenská pošta má zriadený odbor marketingu, ktorého pracovníci chodia po svete, po veľtrhoch známok a to, čo tam vidia sa snažia uplatniť doma. Príkladom je známka s perzonalizovaným kupónom (v reklame v médiách nesprávne označovaná ako personalizovaná známka). V roku 2002 to bola prvá známka - za TL s personalizáciou v nominálnej hodnote 72 Sk sme zaplatili 215 Sk, v tomto roku za TL v nominálnej hodnote 56 Sk opät 215 Sk. Na budúci rok sa chystá nová známka. Slovenská pošta by nás mohla informovať o tom, koľko stojí taký "špás" a aká je ekonomická návratnosť tohto emisného počinu (najskôr však povie, že je to vnútorná vec Slovenskej pošty).

V septembri t. r. bol za určitých škandálnych okolností vydaný hárček k návšteve pápeža Jána Pavla II. Ide o prelomové vydanie, ktoré má viacero "netušených" propagačných a praktických prínosov:

- harček ideálne poslúži ako záložka do modlitebnej knižky,
- starší ľudia sa dozvedia, že okrem bežných listov existuje aj nejaká 1. trieda (známky majú nominálnu hodnotu 12 Sk pre 1. triedu),
- pri použití známok sa verejnosť zoznami so samolepiacim papierom,
- po použití známok je možné zvyšok hárčeka prakticky využiť - napr. nalepiť na chladničku.

Realitou - a bez ironie - je, že náklad 450 000 hárčekov je neúmerne vysoký a známky s pápežom sa hromadne spotrebúvajú na poštových priehradkách, s čím, predpokladám, Slovenská pošta nepočítala. Takže by ma zaujímalo, aké je zhodnotenie tohto emisného počinu odborem marketingu Slovenskej pošty.

Problematiku známkovej tvorby resp. emisnej politiky môžeme rozdeliť na 4 okruhy otázok:

1. otázku námetov známok,
2. otázku tlačových techník a ochranných prvkov, ktoré poskytujú,
3. otázku počtu známok, ich nominálných hodnôt a tlačových úprav,
4. otázku sekundárnych materiálov, tzv. filatelistických produktov.

Ad. 1. Otázku námetov známok som už naznačil vyššie - ak štátný orgán nebude mať na známkovú tvorbu vplyv, tak sa môžeme pohybovať od svetu neznámeho Jozefa Baltazára Magina až po princeznú Dianu alebo Michaela Jacksona.

Ad. 2. Otázka tlačových techník a ich ochranných prvkov. Slovenská pošta definovala ochranné prvky v prílohe tendra pre tlač poštových známok, ktorý vyhrala Libra, s. r. o. Bratislava (myslíte si, že je to slovenská tlačareň? Omyl!). Príloha tendra však nie je verejná. Čo je verejne známe je kvalitatívny rozdiel medzi oceľotlačou Poštovej tlačiarne cenín a. s. Praha a ofsetom, na ktorý sa má prejsť. Vopred upozorňujem, že falzifikát oceľotlačovej známky vyrobený ofestom spozná i poučený laik; falzifikát ofsetovej známky vyrobený ofsetom rozlíši len odborník. Skúsenosti s falzifikátmi máme aj na Slovensku. Poštový lístok "Bratislava" bol ku škode pošty sfalšovaný dvakrát. Ochranným prvkom bola mikrotlač, korá je sfalšovaná dokonale, dokonca na prvom falzifikáte je ešte jemnejšia ako na origináli.

Zmienim sa ešte o oceľotlači z plochých dosiek. Slovenská pošta sa hrdí ocenením SLOVAK GOLD za emisiu "Umenie". V prípade, že budúcoročná emisie "Umenie" nebude tlačena touto svetovo uznávanou špičkovou tlačovou technikou, tak by Slovenská pošta mala ocenenie SLOVAK GOLD vrátiť.

Ad. 3. Otázka počtu známok, nominálných hodnôt a tlačových úprav.

Na budúci rok je plánovaných - podľa aktuálneho plánu - 21. známok. Pripočítajme ešte minimálne jednu hodnotu automatovej známky (8 Sk). Voči tomuto roku je to výrazné sníženie počtu, čo je vítaný jav. Plánované nominálne hodnoty zrejme zodpovedajú novým poplatkom. Pravda, ak vydavateľ počitá s tým, že známky majú prvotnú poštovú funkciu (dúfajme, že sa poučil z tohoročného vydania s pápežom). Otvorená, a neznáma je posledná charakteristika - tlačové úpravy, ktorá bude pre vydavateľa šancou ako "skasírovať" zberateľov.

Ad. 4. Poslednu otázkou sú sekundárne filatelistické materiály. (tzv. produkty) - nálepné listy, pamätné listy, carte maximá, známkové zošitky, poštové lístky s prítlačami a pod.

Zaobišli by sme sa bez nálepných alebo pamätných listov? Pokojne! Ich filatelistická hodnota je nulová, v exponátoch sú nežiaduce. Poštovo použiť ich nie je možné. Podľa môjho názoru sú úplne zbytočné.

Prečo je u prítlačí na poštové lístky príplatok 2 Sk doteraz nikto zo Slovenskej pošty nevysvetlil. Možno by tieto lístky používala aj nefilatelistická verejnosť, ale s týmto príplatkom to nebude nikto. Podobne je to aj s CM, ktoré sú predražené.

Viem si predstaviť že by Slovenská pošta mohla vydávať celiny - pohľadnice s natlačenou známkou napr. k Vianociam ale za bežnú cenu pohľadníc.

Svoj príspevok končím otázkou: "Aké kompetencie má ZSF?" - žiadne. Kompetencie a zodpovednosť, ktorým smerom sa slovenská známková tvorba vyberie má Slovenská pošta a predovšetkým jej generálný riaditeľ, ktorý sa v posledných zmenách osobne angažuje. Už len dodávam, že tým výrazne obmedzuje možnosti iných názorov na známkovú tvorbu u svojich podriadených pracovníkov.

Ing. Miroslav Gerec
predseda Komisie slovenských známok a celín ZSF

Autor: ZSF | 6. 4. 2004

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2019 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223