Bohemo-slovacikum Eugen Cernan aj ako tirnavikum

Je známe, že americký astronaut Eugen Cernan, ktorý bol trojnásobným účastníkom letov Apollo a zatiaľ posledným človekom, ktorý kráčal po Mesiaci, má slovensko-český pôvod. Jeho starý otec pochádzal z Vysokej na Kysuciach (pod menom Čerňan) a z matkinej strany z južných Čiech. Už pred časom Infofila písala o tom, že podobné zameranie a zbieranie filatelistického materiálu závisí od samotného zberateľa, ako si stanoví vzťah danej osobnosti alebo určitej poštovej známky k svojmu mestu alebo kraju. A ako súvisí americký astronaut E. Cernan s tirnavikom?

Bolo to v r. 1974, kedy sa výprava trnavských futbalistov vracala z juhoamerického zájazdu lietadlom z Caracasu do Amsterdamu. Funkcionári Spartaka a futbalisti počas dlhého letu cez oceán pretriasali v rozhovoroch rôzne témy a medzi iným spomenuli i obce Horné a Dolné Orešany neďaleko Trnavy, známe kvalitným červeným vínom. Spomenuli aj vynálezcu Ing. Františka Hegeru, ktorý odtiaľ pochádzal a neskôr odišiel do USA, kde pracoval pre NASA. Heger našiel v USA dobrú pôdu pre svoje vedecké objavy. Túto debatu činovníkov oddielu o ich krajanovi si povšimol blízkosediaci spolucestujúci v lietadle. Neznámy muž ich po chvíli oslovil lámanou slovenčinou: „Vy ste poznali Franka Hegera?“ Po súhlasnom prikývnutí muž pokračoval: „Vďaka jeho skafandru som sa vrátil z Mesiaca.“ A na potvrdenie povedaného prekvapeným debatujúcim podal svoju navštívenku. Pred nimi sedel americký astronaut Eugene Andrew Cernan, dvanásty a doteraz posledný človek, ktorý v decembri 1972 kráčal po povrchu Mesiaca. Pred pristátím na amsterdamskom letisku vedúci Spartaku dostali ešte jeden darček – E. Cernan venoval Trnavčanom historické snímky s podpisom, zhotovené počas úspešnej americkej misie na palube vesmírnej lode Apollo 17.

(Podľa Noviniek z radnice Trnava 3/2016 J. Mička)

Bohemo-slovacikum Eugen Cernan aj ako tirnavikum

Bohemo-slovacikum Eugen Cernan aj ako tirnavikum


Autor: Ján Mička | 14. 6. 2016

Komentáře

Nejsou žádné komentáře

Přidat komentář


© 2002 - 2018 Zdeněk Jindra
ISSN 1214-4223